Otázka, ktorú mi ženy najčastejšie kladú, znie:

Ako začleniť duchovný život do každodenného života?  

Alebo inak povedané:

       Ako dokázať spojiť ženu, matku, manželku 

a vniesť spiritualitu do výziev každodenného života?

Skutočnosť, že si túto otázku kladieme, ukazuje na to, do akej miery sme sa odcudzili  spiritualite s prítomnosťou ženstva. Východiskovým  bodom všetkých náboženských tradícií kladúcich dôraz na prítomnosť ženstva je totiž spojenie ducha a matérie, ducha a tela, čo vedie k spiritualite neoddeliteľnej od každodenného života a k božstvu čoby  imanentnému - tkvejúcemu v samej podstate vecí. Tomu, čo je nám vlastné, od nás neoddeliteľné, transcendentálnemu, niečomu, čo nás presahuje...

Patriarchálne náboženstvá neustále oddeľujú ducha či božstvo od ženstva, prírody, matérie – teda matky.

...keď v rámci nich bolo ženstvo  znevažované, dochádzalo súčasne k u strate úcty voči prírode -  neschopnosti vnímať Zem ako  niečo posvätného. Ženy boli vnímané ako prekážka na ceste vyzdvihovaného netelesného povznášajúceho božstva.

Filozofka Elisabeth Dodson Grayová hovorí: „Snaha dostať sa preč od bežného, prírodného, neposvätného, prečo od žien, tiel z mäsa a kostí, rozkladajúcej sa prírody, prečo od všetkého, čo má korene v smrteľnosti a umieraní. Hore, hore a preč, je volaním náboženského vedomia, ktoré hľadá povznesenie do vyšších ríš čistého ducha ,k  méte transcendencie, kde nie je nič hmotné, nezaniká ani neumiera.“

... preto narážame v týchto náboženských tradíciách na presvedčenia a pravidlá, ktoré ženy a ich telá ovládajú, na sexuálne tabu... Podobne i príroda je vnímaná ako niečo, čo si treba podrobiť, využiť a celkom ovládnuť.

Strata ženských kvalít sa v žene dotýka jej samotnej totožnosti, pocitu straty viery v seba samú. V mužovi jeho schopnosti cítiť a vážiť si veci, v pocite náladovosti a osamelosti. Strata ženských kvalít je v modernej dobe jedným z naliehavých psychologických a ekologických problémov...

...Verím, že absolútna úroveň je mimo pohlavia, akékoľvek vnímanie pohlavia je obmedzené a nie je našou pravou prirodzenosťou.  Na relatívnej úrovni sa muži a ženy líšia a tieto rozdiely sú vzácne....Mužská  a ženská energia je prítomná v nás všetkých.

Problémom je, že všade vo svete existujú pravidlá, zákony, kultúrne myslenie, ktoré konkrétnym spôsobom ovplyvňujú a oslabujú  ženy. Mojím prianím  je, aby sme nestratili spojenie s onou  jedinečnou magickou silou prvotného ženstva pri riešení výziev dnešného sveta.

Príklady ženskej sily sa z veľkej časti stratili, boli potlačené alebo ukryté mimo náš dohľad. 

Obraz oddanej miernej matky je vždy bezpečný. Taký obraz bol prijateľný vo všetkých kultúrach. Existuje však aj iný obraz prvotnej ženskej skúsenosti, po ktorom muži aj ženy túžia, a to skúsenosti, ktorá vychádza z intuitívneho posvätného ženstva, z miesta, kde jazyk môže byť prorocký a plný paradoxov , z miesta, kde ženy sedia v kruhu nahé, sú pokryté blatom, ozdobené kosťami a perím, ženy premenené v bohyne či v staré ženy – premenené v hnevlivé dákine.

Dákiňa je tá, ktorá sa pohybuje priestorom. V náukach  tibetského budhizmu je najdôležitejšou manifestáciou ženstva. Je ženských zosobnením osvietenej energie, ženské vtelenie osvietenia. Je znázorňovaná ako hnevlivá, tančiaca nahá, s tesákmi a vyplazeným jazykom, ozdobená kostenými šperkami.  V ruke drží palicu – predstavujúcu jej vnútorného mužského druha. V natiahnutej ruke drží sekáčik  predstavujúci vytrvalé pretínanie dualistickej pripútanosti. Je súcitná a zároveň vytrvale pretína ego. Na pohľad pôsobí veľmi silne a budí strach. Pretína smrteľný sebaklam – pretína všetko, na čom uľpievame, odhaľuje všetko, čo chceme skryť, dokonca aj pred sebou. Tradične s a prejavuje vo fázach prechodu medzi svetmi...

... pri pôrode dieťaťa sa hrdlo maternice musí na niekoľko centimetrov otvoriť, aby dieťa mohlo zostúpiť do pôrodných ciest. Prechod obvykle býva najbolestivejším a najnáročnejším  obdobím pri pôrode a žena sa pritom musí dotknúť svojej divokej stránky. Vstupuje do svojej najhlbšej vnútornej sily.

Slovo hnevlivý, zúrivé či prudký v tejto knihe používam v zmysle, akým  matka chráni svoje deti, samička svoje mláďatá. Laserový lúč prudkej čistej energie je pri vysielaní a zameraní veľmi silný a nezastaviteľný. Je to prudkosť bez nenávisti a agresie...

Hnevlivá podoba ženstva je súčasťou nášho psyché, ale je potlačená. Ak ju uznáme a budeme ju ctiť, stane sa neuveriteľným zdrojom sily. 

Dákine ponúkajú dar. Ženský model, ktorý je divoký, prudký, múdry, duchovný a prítomný v našom tele. Dávajú nám energiu neskroteného ženstva, nie sú poslušné ani submisívne. Sú žiarivou, jemnou spirituálnou energiou, strážkyne brán a múdrosti posvätnej Zeme.

Ženské telo prejavené vo forme dákine je potenciálnym prostriedkom pre osvietenie. Táto rýdza nepodmienené ženská sila má základ v celosti.  Duchovnú integráciu a celistvosť možno dosiahnuť cez stelesnenie posilneného ženstva. Duchovná cesta je tak  meditácia v čine, osvietenie cez každodenný život.

Zdroj: kniha Vychádzajúca múdrosť, vydala  Maitrea v roku 2020. 

Z odpovede na otázku /str. 1 až 25/ vybrala Khatka,2024