Ako sa cítiš Ty? Ako bohyňa? Kráľovná? Čarodejnica? Despotka? Slúžka? Ako niekto, koho udalosti vláčia? Či všetko v jednom?

Presah ženy do súčasnosti ako bohyne, teda tej, ktorá má viac ako „bežné“ schopnosti a vie nimi láskavo pomáhať i nekompromisne trestať, vnímam ako  reálny. Prečo? Lebo každá žena vo svojom menštruačnom cykle je schopná prejaviť všetky možné odtiene jasného aj temného bytia. Dokážeme s nimi vedomo pracovať, ak sa otvoríme ich nekonečným možnostiam. A tie sú prirodzené, hoci by sa zdali ako zázračné...

Nosíme v sebe schopnosť dať nový život - dieťaťu, originálnemu  projektu či  neopakovateľnej tvorbe. Lebo partnerom pre vznik, vývoj a pôrod v reálnom aj prenesenom zmysle je popri mužovi  vesmírne Vedomie. Tvorí sa „to“ v nás podľa Božieho plánu.

Ženské lono je od veky vekov priestorom nekonečných tvorivých energií – je to stav bytia - v kooperácii s Mesiacom, Slnkom... Dokáže nás spojiť s vlastným zdrojom – vedno s matkou Zemou a jej oceánom, z ktorého sme vzišli a ktorý v podobe tekutých energií nosíme v sebe.

Plochý konvenčný spôsob žitia nás neuspokojuje. Hľadáme viac. Zmysel svojho bytia. Zabudnuté odkrývame. Pomaly, rýchlo, bolestne i radostne. Vnútorným rozvojom, zrením. A pritom spoznávame, že nás iné ženy cez spoločné mystérium krvi podporujú. Bez ohľadu na čas a priestor.  

Toto reálne mystérium rešpektovali dávne ľudské spoločenstvá. Vytvorili si vlastných bohov a bohyne reprezentujúcich tú či onú vlastnosť ľudskej bytosti. Ono funguje stále - naprieč tisícročiami  aj naprieč celou Zemeguľou.  Ženy, muži vzývajú indickú Lakšmí – bohyňu nehy, výživy, mlieka, teda tú, čo reprezentuje láskavý materský princíp. Stvárňujú grécku Afroditu – bohyňu krásy a zmyselnosti.  Radostne tancujú s Vesnou – slovanskou panenskou  bohyňou jari...  Všetko to sme aj my – ženy súčasnosti.

Objavujeme zakázané územie: že naša sexualita je prirodzená, že je nám – ženám - bytostne vlastná a teda posvätná . Že práve táto forma energie je štartérom pre rozvoj spirituality. Že sexualita a spiritualita sú spojenými nádobami, cez ktoré sme schopné naozaj sa rozvíjať. Aj, aj! Ja!  V týchto dvoch čarovných hláskach  javí sa odpoveď na otázku položenú v titulku tohto článku.

kčj